Pre lepšiu zrozumiteľnosť textu v problematike vlysových podláh
nasleduje zoznam najčastejšie používaných a najdôležitejších výrazov a
ich stručné vysvetlenie.
Definície jednotlivých odborných názvov zasahujúcich do problematiky
podlahových krytín vychádzajú z nasledovných noriem podľa STN 74 4505
Podlahy. Spoločné ustanovenia a STN 49 0005 Drevené podlahoviny.
Názvoslovie pre drevené podlahoviny.
Názvoslovie a definície podľa STN 74 4505.
Adhézia (priľnavosť): Stav, pri ktorom sú dve vrstvy pridržiavané silami pôsobiacimi na ich rozhraní, čím dochádza k prídržnosti.
Anhydrit: Vzniká výpalom sadrovca na teplote okolo 600°C (stavebná sadra len okolo 150°C). Využíva sa ako spojivo u omietok a ako samonivelizačná hmota.
Cementová lepiaca hmota: Všeobecne každá maltovina, u ktorej je tuhnutie spôsobené cementom. Je to zmes cementu, plniva (čisté cementová maltovina) a prípadne ešte polymérnych prísad (polymércementová maltovina). Slúži k lepeniu obkladov a dlažieb a pred použitím sa len zmieša s vodou. Ako plnivo najčastejšie slúži piesok a mletý vápenec.
Izolačná vrstva: vrstva, zaisťujúca izoláciu proti vode (hydroizolácia) a jej vlhkosti (parozábrana), tepelným stratám (tepelná izolácia), hluku (zvuková izolácia), otrasom apod.
Oddeľovacia vrstva: vrstva, zabraňujúca prepojeniu hmôt, zlepeniu povrchov, prenášaniu pohybov a namáhaniu alebo inému nežiaducemu ovplyvneniu susedných vrstiev za príslušných podmienok použitia. Podľa schopnosti umožniť nezávislé pohyby susedných vrstiev je buď klzná alebo neklzná.
Otvorený čas: Časový interval, v ktorom má hmota (lepiaca, škárovacia, penetračná, správková) pripravená k použitiu optimálnu lepivosť a je schopná sprostredkovať potrebnú adhéziu.
Penetračný náter: Polymérna disperzia alebo roztoky, používame ku zlepšeniu lepiacej schopnosti a trvanlivosti povrchu určeného k lepeniu, aplikované pred nanášaním lepidla.
Podklad: všeobecné vyjadrenie pre časť konštrukcie, na ktorú sa niečo ukladá. Používa sa ako podklad pre podlahu, pre izolačnú, vyrovnávaciu alebo nášľapnú vrstvu, pod tepelnú alebo vodotesnú izoláciu, apod. Podklady sú betónové, anhydntové, horčíkové, drevené a pod.
Spádová vrstva: vrstva, zaisťujúca požadovaný sklon.
Spojovací (adhézny) mostík: Látka aplikovaná na vhodný podklad zaisťujúca lepšiu väzbu (prídržnosť) medzi ním a nasledujúcou vrstvou.
Spojovacia vrstva: vrstva, stabilizujúca prvky susednej vrstvy proti posunom pomocou spojovacích prostriedkov (lepidiel, tmelov, mált. vrutov, napínacích líšt, staviteľných rozpier a pod.)
Tenkovrstvový spôsob lepenia: Metóda lepenia keramických obkladových pivko v na rovinný povrch pomocou lepiacej hmoty, ktorá sa obvykle nanáša stierkou tak, aby vznikla vrstva rovnomernej hrúbky a jej povrch sa upraví ozubenou stierkou.
Tesniaca vrstva: vrstva malej hrúbky, obmedzujúca prestri p kvapalín, pár a plynov', zaisťujúcich tzv. utesnenie.
Vyrovnávacia vrstva: vrstva odstraňujúca nežiaduce nerovnosti a upravujúce rovinnosť a výšku povrchu podkladu podľa požiadavkou a taktiež slúžiaca ako roznášacia vrstva nad vrstvou izolačnou.
Vysprávková hmota: Hmota na ľubovoľnej materiálovej báze, ktorá slúži na vysprávku (reprofiláciu) konštrukcie (napr. podkladu).
Názvoslovie a definície drevených podláh podľa STN 49 0005
Dosková podlaha (foršňová): z hobľovaných dosiek aforšní šírky 200 až 250 mm spojených obyčajne na polodrážku, upevnenú na podlahové prvky (vankúše) klincami.
Klátiková podlaha: je tvorená z drevených klátikov (špalíkov) resp. kociek kladených tak, aby priebeh vlákien bol kolmý na podklad. Klátiky sú min. 100 - 120 mm dlhé, rezané z odkórnenej guľatiny alebo hranolov. Nášľapnú vrstvu podlahy vytvárajú čelné plochy klátikov. Klátiky sa pred uložením moria, škáry medzi sa zasypávajú pieskocementom (v exteriéri) alebo zalievajú betónom, či asfaltom (exteriér aj interiér). V prípade exteriérovej podlahy s pieskovým zásypom sa terén alebo podklad musí drenážovať, napr. detské ihriská, chodníky, vybrané plochy v záhradách a parkoch a pod.
Surovina na výrobu vlysov je rezivo vysušené na 10 až 12% vlhkosti alebo z mokrého reziva sú vyrobené neopracované prírezy na vlysy, ktoré sa sušia (obyčajne kombinované prirodzené a umelé sušenie v sušiarniach). Najčastejší spôsob výroby prírezov je priečne - pozdĺžno - priečny, pričom hrúbka reziva = šírka prírezov. Prírezy sa ďalej opracúvajú na parketových linkách.
Laminátová podlaha: je najnovším druhom podlahy, ktorá náhradnými materiálmi simuluje prírodnú drevenú podlahu. Základný prvok tvorí tvrdená HDF doska.
Palubová podlaha: podlaha z hobľovaných najčastejšie smrekových dosiek šírky 100 - 150 mm, dĺžky 1500 až 3000 mm a hrúbky 23-27 mm spojených na pero a drážku.
Parketová podlaha: všeobecný názov pre drevené podlahy, ktorých nášľapná vrstva je usporiadaná do rôznych vzorov. Povrchové vlysy sú lepené na tuhú nosnú podložku alebo stužujúcu nosnú sieťovinu. Rozmery panelov ako aj spôsob usporiadania vlysov je rôzny. Vlysovú vrstvu parkiet tvoria buď masívne vlysy, alebo iba prírodné drevené dyhy s ochrannými fóliami a lakovými úpravami. Uplatňujú sa pri rekonštrukciách historických budov, alebo v spoločenských priestoroch a pod.
Vlysová podlaha: je vytvorená z parketových vlysov vyrobených z rastlého dreva, ktoré sa priamo upevňujú na podlahu a tvoria nášľapnú plochu. Spájajú sa na tupo, alebo na pero a drážku.
Remeňová podlaha: obdobný typ ako palubová podlaha, rozdiel je v šírke jednotlivých lamiel: 40 až 80 mm. Je považovaná za najkrajšiu podlahu medzi podlahami doskového typu.
Tesárska podlaha: podlaha z hobľovaných i neohobľovaných dosiek alebo fošní spojených na tupý zraz.
